Introduction

Ako každý bežný príbeh, aj tento začína nenápadným predstavením postáv. Tentokrát to bude jednoduché, nie je ich veľa...vlastne treba predstaviť iba mňa.

Na prvý pohľad sa ničím nelíšim od klasického smrteľníka akých sú na uliciach tisíce. Nepatrím medzi ľudí, ktorých v dave vidno na prvý pohľad. Mám dve nohy, dve ruky, hlavu a na nej pár očí, ktorý rád skrývam za slnečnými okuliarmi. Moje záujmy pre mnohých siahajú za hranice všednosti a mnohí ich vďaka mojej uzavretej povahe ani nikdy nespoznajú. Moje názory a pohľady na svet nesadnú hneď tak každému, väčšinou nie sú tak úplne tradičné a obmedzené zažitými spôsobmi myslenia. Rád si snívam svoje sny a ako večný optimista verím, že sa aj splnia.

Milujem pohyb v každej jeho dokonalej podobe. Myslím tým taký pohyb, ktorý svojím prevedením vyráža dych, môže to byť tanec, alebo aj skok parkouristu bežiaceho po ulici. Čo to sa snažím aj praktikovať, ale nie vždy s uspokojivým výsledkom(som perfekcionista). Obdivujem východné kultúry a tiež sa nimi nechávam v mnohom inšpirovať. Medzi moje súčasné aktivity patrí krotenie mojej mysle a budovanie pevnej vôle, zatiaľ síce bez viditeľnejších úspechov, ale tak aj snaha sa ráta:)

Som tu

Tak som si konečne založil blog. S touto myšlienkou som sa pohrával už dlhšie. Vždy som však na to buď zabudol, alebo ma niečo odradilo, skrátka, nebolo to pre mňa až také dôležité. Teraz som však už tu a píšem. Celé mi to príde divné a zároveň vtipné. Píšem pomaly, lebo so slovenskou klávesnicou a hlavne interpunkciou na nej som nikdy nebol kamarát a ona sa mi za to pravidelne mstila. Do sluchátiek mi hrá Louis Armstrong a ja s pocitom totálne premrhaného weekendu rozmýšlam, že čo ešte budem robiť, lebo spať sa mi nechce.